Nedeľná kázeň 30. nedeľa

Keď sa farizeji dopočuli, že Ježiš umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“

(Mt 22,34-40)

Učiteľ sa na Ježiša obracia ako skúšajúci na žiaka: „Ktoré prikázanie je najväčšie?“ Farizej si je istý, že on pozná správnu odpoveď - len či ju vie i Ježiš? Male dieťa v židovskej škole by odpovedalo: „svätiť sobotu!“, pretože Biblia svedčí, že príkaz svätiť sobotu dodržiava i sám Boh. Všetci čakajú, že Ježiš povie: „Svätiť sobotu!“. Sú pripravení napadnúť ho hneď druhou otázkou: „Prečo teda sobotu nezachovávaš?“ Ježiš sobotu zachovával, ale svojím spôsobom. Pamätáme, že sa nikdy nevyhováral na zlý deň, ak bolo treba urobiť dobrý skutok. Farizeji však zachovanie sobotného príkazu považovali za dôležitejšie ako lásku k blížnemu, lebo to bol akt lásky voči Bohu.

„Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!“ to je "Shema Israel" – modlitba z knihy Deuteronómium, ktorú farizeji celý deň dookola opakovali. Tento text si priväzovali o ruku, nosili ho zavesený na čele a keď sa vracali domov, vítali ich tie slová na verajach dverí. Ježiš ale láske k Bohu neverí, ak nie je spojená s druhým prikázaním – s láskou k blížnemu. Ak oddelíme lásku k Bohu od lásky k človeku, bude veľmi jednoduché zachovať všetky prikázania. Ľahko sa dopracujeme k vysokej dokonalosti. Ale začne nám prekážať nedokonalosť všetkých okolo. Budeme sa tak snažiť polepšiť ich, až im zo života urobíme peklo.

Keď sa snažíme plniť Božiu vôľu, nezabúdajme hľadieť na človeka, ktorého nám dal Boh za blížneho. Nezabúdajme, že v Kristovi sa našim blížnym stal dokonca aj on sám.