• br. Jozef

Stigmatizácia sv. Františka

„Na hore La Verna v Toskánsku sa slávi spomienka na vtlačenie svätých stigiem, ktorými boli z obdivuhodnej Božej milosti označené ruky, nohy a bok svätého Františka, zakladateľa rádu menších bratov.“ Týmito slovami opisuje Martyrologium Romanum podstatu sviatku, ktorý slávia 17. septembra dnes už všetky františkánske rády. František z Assisi je prvým známym mystikom s Ježišovými ranami na vlastnom tele.

Vtlačenie stigiem do tela svätca už v druhej polovici 13. storočia chápali františkáni ako kľúč k pochopeniu spirituality zakladateľa ich rádu. Svätý Bonaventúra hovorí: „Verný a pokorný Kristov služobník František dva roky pred tým, ako vrátil svoju dušu Stvoriteľovi, konal si na vysokej a odľahlej hore La Verne štyridsaťdňový pôst ku cti archanjela Michala. Hojnejšie ako inokedy napĺňala ho ešte ohnivejšia túžba po nebi, takže začal pociťovať dar nebeského vytrženia. Keď sa takto v serafínskom zápale a túžbe pozdvihol k Bohu, ráno jedného dňa okolo sviatku Povýšenia svätého Kríža sa modlil na úbočí hory. Tu naraz zočil zostupovať z nebeských výšin akoby podobu anjela serafína, ktorý mal šesť ohnivo žiarivých krídel. Veľmi rýchlo priletel a zastal vo vzduchu blízko Božieho muža. Ukázalo sa, že má nielen krídla, lež aj podobu Ukrižovaného. Keď ho František zbadal, veľmi užasol a jeho duše sa zmocnila radosť zmiešaná s bolesťou. Totiž v Kristovom láskavom pohľade, ktorý sa mu tak dôverne zjavil, pociťoval akúsi nevysloviteľnú radosť a zasa obraz tak strašlivého ukrižovania zasiahol jeho dušu a naplnil mimoriadnou radosťou, že môže spolu s ním znášať bolesti. Preto keď sa po dôvernom, ale neprezradenom rozhovore zjavenie rozplynulo, rozpálilo Františkovo srdce vnútorne serafínskym ohňom, navonok však význačne poznačilo jeho telo vernou podobou Ukrižovaného. Tak ako keby po predchádzajúcom roztápajúcom silnom ohni nasledovalo akési vtlačenie pečate. Pretože hneď nato na jeho rukách a nohách začali sa ukazovať jazvy po klincoch; na dlaniach a na horných častiach chodidiel objavili sa hlavice klincov a na opačných stranách hroty klincov. Tiež pravý bok bol poznačený červenou jazvou, akoby bol kopijou prebodnutý, a často krvácal. František ako nový človek, poznačený novým a úžasným zázrakom, s ojedinelým vyznamenaním, akého sa v predošlých storočiach nedostalo nikomu, totiž že bol ozdobený svätými ranami, potom zostúpil z hory. Na sebe niesol obraz Ukrižovaného, ktorý nevykreslila ruka umelca do kamennej alebo drevenej dosky, lež prstom živého Boha bol vpísaný do údov živého človeka.

Bonaventúrova interpretácia je nápadne podobná biblickým rozprávaniam o Mojžišovi a Božom zákone napísanom na kamenných tabuliach. Vznikla v čase, keď sa formálne konsolidoval františkánsky rád. V mladom rehoľnom spoločenstve zápasili o vplyv rôzne ideologické prúdy ponúkajúce odlišné interpretácie Reguly. Stigmatizáciu zakladateľa prezentuje teda sv. Bonaventúra ako Kristovu pečať, zákon Ducha, ktorý je vpísaný nie do kameňa, ale do srdca a do tela samotného zakladateľa a jeho nasledovníkov. Zákonom menších bratov je nasledovanie ukrižovaného Krista prežívaním jeho vlastného života.

Pochybnosti a dôkazy

Kristove rany spôsobovali svätcovi veľkú bolesť. Údajne s nimi prežil posledné dva roky svojho života. Nerád ich ukazoval. Mnohí ľudia sa preto prišli po Františkovej smrti na vlastné oči presvedčiť o ich existencii. Dosiaľ nepoznaný mystický dar bol však neskôr spochybňovaný. Počas procesu svätorečenia prejavil pochybnosti o existencii stigiem aj samotný pápež Gregor IX. Bonaventúra v diele Väčšia legenda spomína, že pápežovi sa zjavil František v sne a s prísnym výrazom tváre ho napomínal pre jeho pochybnosti. Potom zodvihol pravé rameno, odkryl ranu v boku a poprosil pápeža o malú nádobku, ktorú až po hrdlo naplnil živou krvou tečúcou z tejto rany. Po zvláštnom zážitku sa stal pápež Gregor horlivým obrancom rozprávania o Františkových stigmách.


Pravosť stigiem napokon v rozpätí rokov 1237 – 1291 potvrdili traja pápeži (Gregor IX., Alexander IV. a Mikuláš III.) deviatimi bulami. Moderný výskum relikvií sv. Františka ukázal, že na kostiach jeho nôh sú viditeľné zakrivenia spôsobené nesprávnou chôdzou, čo mohlo byť dôsledkom bolesti, akú pociťoval v prerazených chodidlách.


70 zobrazení
ADRESA

Rímskokatolícka cirkev

Farnosť Spišský Štvrtok

Námestie slobody 4
053 14 Spišský Štvrtok
Tel. č. +421 53 4598 400

spissky_stvrtok@kapitula.sk

IČO: 31 966 519

IBAN: SK34 0900 0000 0001 0137 6904

Spišský štvrtok

Dravce

Dlhé stráže

Bukovinka

O NÁS
NAPÍŠTE NÁM
  • Grey Facebook Icon
  • Grey Google+ Icon
  • Grey Instagram Icon

© 2017  Farnosť  Spišský Štvrtok.  Created by Booyah.sk