Keď Ježiš umrel, jeho rodina, učeníci a priatelia neboli schopní vykonať, čo sa patrí. Nevzdali mu úctu, nepochovali ho riadne, nepomodlili sa pri jeho hrobe... K tomu všetkému po jeho smrti žili s výčitkou, že ho v najťažších chvíľach opustili. Ani ženy, ktoré mu boli najvernejšie, nevychádzali z domu. Bolo to zakázané. Bola sobota a k tomu všetkému vonku hliadkovali vojaci. Snáď nikdy sme sa týmto osobám z evanjelia nepodobali tak, ako dnes. Ostali sme zatvorení doma s najbližšou rodinou. Vonku hliadkujú policajti a vojaci. Na stole je šunka, klobása, vajíčka... Dom je uprataný a vyzdobený, ale ostali sme bez spovede, bez riadnej účasti na obradoch, bez poklony pri Božom hrobe. Veľkonočné jedlo nám kňaz nepožehná a zrušila sa aj oblievačka... Pozeráme cez televíziu a internet na jednoduché obrady, na kňazov v prázdnych kostoloch a náš kostol nie je ani vyzdobený...Mnohých preto bolí srdce.
Keď však ženy z evanjelia napokon prídu k hrobu, aby aspoň dodatočne spravili to, čo sa patrí a čo sa robí vždy, zistili, že Ježiš je živý. Museli prežiť na vlastnej koži to, že veci, ktoré chceli pre Krista konať, nie sú potrebné. Tieto ženy zobrazujú nás, kresťanov, ktorí si radi myslíme, že pamiatka na Pána Ježiša ostane živá vďaka tomu, že my si plníme svoje náboženské povinnosti, že my robíme niečo pre farnosť, pre Cirkev... Veľkonočný odkaz z neba hovorí, že nemáme hľadať živého medzi mŕtvymi! Čo to znamená...? To znamená, že zmŕtvychvstalý Kristus nie je múmia, ktorú treba natierať, aby nesmrdela. Ježiša netreba udržiavať pri živote našimi modlitbami, tradíciami, aktivitami. Toto je deň, ktorý učinil Pán, nie my... Pán...
Božia prozreteľnosť nám v tomto roku nedovolila vykonať, čo sme mnohí považovali za dôležité. Aspoň si môžeme v pokoji sadnúť, všetko nechať a premýšľať, čo znamenjú tieto sviatky. Hovoria nám o tom, ako sa Boh pre nás veľmi ponížil. Boh sa v Ježišovi stal naším sluhom. My, kňazi, si v týchto dňoch uvedomujeme, že Boh, nás pokorne poslúcha. Keď vyslovíme slová premenenia, vstúpi do eucharistického chleba a vína. Keď vyslovíme slová rozhrešenia, odpúšťa hriechy... Pán Ježiš je medzi nami nesmierne ponížený a veľmi nenápadný. Zvyčajne ani nehľadíme tak nízko, aby upútal našu pozornosť. Pre naše dobro sa vzdal a vzdáva všetkého. Neváha dávať aj svoj život riskujúc, že nikdy nepochopíme, čo to pre nás znamená. I tak neľutuje to, čo pre nás urobil. Teší sa, že sme sa v krste stali Božími synmi a dcérami, teší sa, že sme jeho bratmi a sestrami. Pokojne, s láskou a trpezlivo čaká na deň, keď pochopíme, čo to znamená a začneme sa správať ako on, ako Boží synovia a dcéry.
Boží život, ktorý nám Pán Ježiš na kríži vybojoval, nás osobne nestál nič. Nemôžeme ho vytvoriť svojou činnosťou, nemáme k nemu ani čo pridať... Veľká noc je sviatok, v ktorom máme tento dar s vierou a s láskou prijať.
Comments