MINORITI V SPIŠSKOM ŠTVRTKU
Gvardiáni Kláštora Nanebovzatia Panny Márie v Spišskom Štvrtku
1665 – 1674
1. Fr. Ján Krstiteľ Reggiani zo Santa Felice
Ján Krstiteľ Reggiani pochádzal z talianskeho mesta Modena. Svoj rehoľý život začal noviciátom v rodnom meste. V štúdiách pokračoval na františkánskej vysokej škole v Perugii, doktorát z teológie získal v Kolégiu sv. Bonaventuru v Ríme. V roku 1664 bol stálym definítorom bolognskej minoritskej provincie. Pôsobil ako lektor teológie vo Ferrare a Cesene. V tom čase bol rímskou misijnou kongregáciou Propaganda Fide menovaný za prefekta apoštolských misií v Hornom Uhorsku. Pricestoval do Viedne a pôsobil krátko ako teologický poradca kardinála Karola Caraffu. V roku 1665 ho generálny minister nášho rádu fr. Jakub Fabretti vymenoval za generálneho komisára (reprezentanta generálneho predstaveného) pre Uhorsko ako aj za provinciála uhorskej minoritskej provincie. Jeho úlohou sa stalo vybudovať nefungujúce štruktúry a obnoviť fungovanie rehole minoritov v Uhorsku. Pricestoval teda do Uhorska a ujal sa svojej úlohy.
V roku 1668 získal páter Reggiani pre svoju rehoľu Kaplnku Nanebovzatia Panny Márie v Spišskom Štvrtku a na bývanie bratov dom v obci, ktorý patril županovi. Podľa listiny spísanej v Spišskej Kapitule 10. marca 1668 šľachtic venoval reholi dva pozemky: jeden medzi cintorínom kostola v Spišskom Štvrtku a domom svojho poddaného Vavrinca Fileka, vhodný na stavbu kláštora, druhý sedliacky pozemok spolu s domom Juraja Šofranka so všetkými poľami, lesmi, lúkami, vodnými tokmi atď. František Csáky bratom povolil ťažiť drevo na stavbu svojho kláštora a ostatných budov vo všetkých lesoch, ktoré na Spiši vlastnil. Ponechal im aj celý desiatok zo Spišského Štvrtka tak jarný, ako aj jesenný. Rehoľníci získali na základe fundačnej listiny príjmy z Kaplnky Nanebovzatia Panny Márie, ktoré v období pred ich príchodom odoberal letanovský farár. Gróf Csáky za to požadoval, aby zaň bratia každý deň odslúžili jednu sv. omšu počas jeho života i po jeho smrti. Každý deň mali poslať jedného kňaza odslúžiť sv. omšu na Spišskom hrade. V kláštore mali spočiatku prebývať šiesti až ôsmi rehoľníci.
Reggiani sa teda usadil v Spišskom Štvrtku spolu s ďalšími rehoľníkmi. Vďaka tomu, že bol vynikajúci kazateľ, priviedol svojimi kázňami celé okolie späť ku vyznávaniu katolíckej viery. Keďže bol čas náboženských nepokojov, často sa zdržiaval pri cisárskom vojsku a bol pri znovuzískaní mnohých spišských kostolov od luteránov. V roku 1672 sa dočkal dňa, keď Štefan Csáky vyhnal aj zo Spišského Štvrtku luteránskeho kazateľa a Kostol sv. Ladislava bol vrátený katolíkom. Vtedy sa začali stavať na pozemku pri Kostole sv. Ladislava prvé kláštorné budovy – tzv. "starý kláštor". Čoskoro na to bol Reggiani po intervencii Štefana Csákyho a Krištofa Horvátha Kiševiča (kráľovského pokladníka) u ostrihomského arcibiskupa Selepčényho menovaný aj za štvrtockého farára. Slávnostnú inštaláciu prvého katolíckeho farára v novodobých dejinách Spišského Štvrtku vykonal 2. februára 1673 počas slávnostnej sv. omše pán Martin Solčáni, spišský kanonik. Na tejto slávnosti sa zúčastnil gróf Štefan Csáky, množstvo šľachticov a ľudu. Pre pátra Reggianiho to bol začiatok veľmi úspešného roka. O niekoľko mesiacov sa mu podarilo založiť kláštor aj v Prešove a upokojenie situácie mu dovolilo publikovať v Levoči jeho teologické dielo Anticathecetica seu Errores a Conrado Dieterico in Institutionibus Catheceticis Pontificiis affricati.
Na konci pôsobenia pátra Reggianiho v Spišskom Štvrtku začiatkom roku 1675 bol urobený súpis obyvateľstva v Spišskom Štvrtku, Čenčiciach a v Dravciach. Podľa neho do konventu v Spišskom Štvrtku patrili bratia: p. Giovanni Battista Reggiani, gvardián; p. Bonaventura Bankowicz, kazateľ; p. Paulus Antonius Jacomini, lektor; p. Venceslaus Jazwinski; p. Valentinus Hofman; p. Bernardinus Bochca; p. Ambrosius Zozbecki, slovenský kazateľ v Spišskej Novej Vsi; p. Ludovicus Sabeni, farár vo Vydrníku a v Betlanovciach; p. Hugolinus Burkardy, hrabušický farár; p. Andreas Leo, kaplán na Spišskom hrade; fr. Ignatius Lebedowicz, diakon; fr. Valentinus Raslauiczy, klerik; fr. Jacobus Lubisinski, laický brat; fr. Paschalis Janowiecki, laický brat. Reggiani bol veľmi spokojný. Vo svojich listoch tvrdil, že počas jeho pôsobenia v Uhorsku do roku 1675 narástol počet rehoľníkov v provincii až o 26 bratov. Dňa 13. januára v Spišskom Štvrtku zasadalo pod Reggianiho vedením provinciálne definitórium. Vtedy padlo rozhodnutie o vzniku Kustódie sv. Bonaventúru so sídlom v Spišskom Štvrtku. Do tejto kustódie patrili kláštory v Spišskom Štvrtku, Prešove, Stropkove a v Rade. Bol zvolený aj prvý kustód, fra. Hugolín Burkardi. Reggiani následne ukončil svoje pôsobenie v Uhorsku a začiatkom roku 1675 sa vydal na cestu do vlasti, kde bol menovaný za gvardiána dôležitého kláštora v Parme.
Začiatkom leta 1675 všetci bratia uhorskej provincie napísali na misijnú kongregáciu Propganda Fide spoločný list, v ktorom požiadali, aby Svätá stolica poslala pátra Reggianiho späť do Uhorska. Báli sa totiž, že novým misijným prefektom a generálnym komisárom by mohla byť osoba, ktorá by o svoje poslanie nedbala tak dôsledne, ako Reggiani. V júli pricestoval Reggiani do Ríma. Vyhľadal tajomníka rímskej kongregácie Urbana Cerrineka so zámienkou prosby o posúdenie obsahu teologickej knihy, ktorú v Uhorsku publikoval. V auguste adresoval misijnej kongregácii oficiálny list, v ktorom deklaruje svoju ochotu vrátiť sa do Uhorska. V októbri listom požiadal kongregáciu, aby povzbudila generálneho ministra k jeho opätovnému vyslaniu do Uhorska a prosí kongregáciu o menovanie za prefekta uhorských apoštolských misií. Generálny minister jeho prosbe vyhovel a poslal ho do Uhorska s funkciou provinciálneho komisára i misijného prefekta.
Ján Krstiteľ Reggiani sa po návrate zdržiaval na Spiši, pravdepodobne v Spišskom Štvrtku. Usiloval sa naďalej budovať štruktúry obnovujúcej sa provincie. V roku 1679 sa mu podarilo v Levoči získať Kostol sv. Ducha a priľahlý útulok pre chudobných, čím docielil návrat minoritov do tohto mesta. V roku 1682 poslal do Ríma správu o stave provincie, v ktorej referuje o okolnostiach založenia kláštorov v Spišskom Štvrtku, v Prešove a v Levoči ako aj o ich materiálnom zabezpečení, hmotnom stave a pastoračných úspechoch rehoľníkov. Referuje o odchode bratov zo Stropkova, pretože tamojší kláštor bol dohodou odovzdaný reformovaným františkánom.
V osemdesiatych rokoch 17. storočia Reggiani často sprevádzal cisárske vojsko bojujúce s protihabsburgovskými povstalcami alebo Turkami. Po oslobodení Jágra získal vďaka tomu od generála Caraffu rozsiahly pozemok a bývalú tureckú mešitu, ktorú sa zaviazal premeniť na Kostol sv. Antona Paduánskeho, pretože spomínaný generál si tohto svätca zvlášť uctieval.
Ako apoštolský misionár pôsobil Ján Battista Reggiani v Uhorsku dokopy vyše 28 rokov. Je považovaný za druhého zakladateľa našej rehoľnej provincie. Zomrel v Levoči v povesti svätosti dňa 18. apríla 1693 vo veku 70 rokov a bol pochovaný v krypte starého kostola.
1675 – 1677
2. Fr. Bonaventúra Bonkovič
Brat Bonaventúra Bonkovič pochádzal z východného Slovenska. Zomrel 22. januára 1679 v Rade (okres Trebišov).
1678 – 1688
3. Fr. Bernardín Bochca (Bokča)
Brat Bernardín Bochca (Bokča) sa narodil v roku 1649 v Stropkove. Ako 29-ročný sa stal gvardiánom v Spišskom Štvrtku. Čelil so svojou komunitou hrôzam a plieneniu Tököliho povstania, počas ktorého v roku 1682 luteráni zaútočili na farský kostol a vyplienili ho. Bratia ešte dva roky silnému tlaku protestantov vzdorovali, ale napokon v roku 1684 o farský kostol aj vedenie farnosti prišli. Kostol a farnosť sa vrátili pod správu katolíkov až 20. februára roku 1687. Ako gvardián slúžil brat Bernardín v tomto kláštore i v neskoršom období (1694 – 1699, 1702 – 1704). Službu gvardiána konal neskôr i v kláštore Baia Mare (dnes Rumunsko). Zomrel 16. januára 1705 v Levoči vo veku 56 rokov.
1689 – 1692
4. Fr. Andrej Botti de Murina
Brat Andrej pochádzal z Talianska. Pôsobil ako apoštolský misionár pri rekatolizácii Uhorska. Zomrel 29. apríla 1693 v Baia Mare (dnes Rumunsko).
1693
5. Fr. Gregor Filisch
Tento brat plnil službu gvardiána v Spišskom Štvrtku iba jeden rok. Bol predstaveným v čase kánonickej vizitácie vedenej spišským prepoštom Ladislavom Mattyassovszkým. Zápis prepošta hovorí, že Kostol sv. Ladislava mal v roku 1693 zaklenuté sanktuárium a v lodi plochý strop. Bolo v ňom 5 oltárov, odpust sv. Ladislava bol slávený vždy v poslednú októbrovú nedeľu. O Kaplnke Nanebovzatia vizitátor hovorí, že je v nej jeden starobylý oltár s obrazom smrti Panny Márie. Na jeho okrajoch sú vraj obrazy rôznych svätých. Na oltári bol bohostánok a v kaplnke bolo aj sedadlo pre kňaza a na empore malý organ – pozitív. Brat Gregor bol neskôr gvardiánom aj v kláštoroch v Jágri a v Baia Mare (Rumunsko). Zomrel 17. januára 1701 v Jágri.
1694 – 1699
Fr. Bernardín Bochca (Bokča)
Brat Bernardín sa v roku 1694 stal štvrtockým gvardiánom po druhý raz. Už pred Vianocami roku 1694 vstúpil do konfliktu s grófom Štefanom Csákym kvôli príjmom z mlyna pri Spišskom Štvrtku, ktoré mali patriť Kaplnke Nanebovzatia Panny Márie – a teda rehoľnej komunite. Csákyovci tieto príjmy od roku 1682 kaplnke nevyplácali. Gvardián sa so sporom obrátil na Spišskú Kapitulu.
1700 – 1701
6. Fr. Valentín Raslavický
Brat Valentín sa narodil v roku 1658 v obci Raslavice (okres Bardejov). Ako 15-ročný mladík začal svoj rehoľný život v noviciáte v Spišskom Štvrtku, kde neskôr pokračoval aj v teologických štúdiách. Počas svojho rehoľného života bol gvardiánom v Levoči, v Jágri a v Spišskom Štvrtku. Pred svojím pôsobením na Spiši bol od roku 1696 školským prefektom v Estelnici a v Targu Secuiesc v dnešnom Rumunsku. V tom období obhajoval našu rehoľu proti neprajníkom pred apoštolským nunciom vo Viedni. Keď sa v roku 1700 stal gvardiánom v Spišskom Štvrtku, bolo v dedine 107 katolíkov a 194 luteránov. Väčšina obyvateľov hovorila nemeckým jazykom. Farnosť mala dve filiálky: Machalovce a Čenčice. Kostoly tam však neboli, takže ľudia odtiaľ prichádzali na bohoslužby do Spišského Štvrtku. Vo farnosti bola v roku 1700 vykonaná kánonická vizitácia spišským prepoštom Jánom Sigrayom. Z jej dokumentov vieme, že farský kostol mal pred reformáciou 3 oltáre, ktoré protestanti zničili. Miesto oltára sv. Ladislava stál v roku 1700 vo svätyni kostola oltár sv. Barbory. V čase vizitácie už boli v kostole nové bočné oltáre sv. Františka a sv. Antona Paduánskeho. Kaplnka mala len jeden oltár s obrazom smrti Panny Márie. Všetky oltáre boli v dezolátnom stave. Vizitátor spomína aj fundačné listiny Kaplnky Nanebovzatia, ktoré sú údajne odcudzené a vlastnia ich protestantskí sedliaci bývajúci v Spišskom Štvrtku. Kaplnka má vraj pridelené odpustky na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie a na sviatky rehoľného rádu. Brat Valentín nemal veľa času, aby situáciu zanedbaného kostola vylepšil. Gvardiánom tu bol iba jeden rok. Z ďalších správ o ňom vieme, že v roku 1710 pôsobil v Transilvánii a v roku 1711 ho generálny minister ustanovil za generálneho komisára Provincie sv. Alžbety v Uhorsku a za vizitátora uhorských kláštorov. Navštívil rehoľné domy v Spišskom Štvrtku, v Levoči, v Prešove a v Nagy Banya. Následne sa zdržiaval v Prešove. Po smrti provinciála Tomáša Artoia, bol v období rokov 1712 – 1714 menovaný za provinciálneho ministra a generálneho komisára našej rehoľnej provincie. V tomto období sa osobitne usiloval o zveľadenie školského diela našej rehole. V roku 1714 sa stal gvardiánom a riaditeľom gymnázia v Targu Secuiesc. Zomrel 27. augusta 1716 vo veku 58 rokov v kláštore v Baia Mare (Rumunsko).
1702 – 1704
Fr. Bernardín Bochca (Bokča),
Brat Bernardín sa stal predstaveným v Spišskom Štvrtku po tretí raz. Tentokrát na obdobie dvoch rokov. Jeho zásluhou bol zveľadený Kostol sv. Ladislava. V roku 1704 docielil, že istý pán Melchior Wajda zaobstaral pre kostol nový hlavný oltár zasvätený sv. Ladislavovi. Bodľa dobového opisu bol oltár drevený a ozdobený vyrezávanými sochami. V centrálnej časti oltára stála socha sv. kráľa Ladislava, patróna kostola. Zo zbierok a milodarov sa podarilo zaobstarať aj nový oltár sv. Františka a pri ňom novú kazateľnicu ozdobenú viacerými sochami. Niektoré pramene hovoria, že v roku 1704 bol zakúpený hlavný oltár i dva bočné oltáre.
1705 – 1712
7. Fr. Didak Hanušovský
Didak (Diego) Hanušovský sa narodil v roku 1655 v obci Podhradík (okres Prešov). V roku 1695 ho generálny minister rádu fr. Félix Rotondi menoval za generálneho komisára pre oblasť Uhorska a neskôr patril medzi definítorov novovzniknutej provincie. Bol gvardiánom v Baia Mare (1696 – 1698), v Levoči (1698 – 1700) a v Spišskom Štvrtku (1705 – 1712). Zaslúžil sa o to, že v roku 1710 Spišská Kapitula zverila pod správu štvrtockého kláštora aj dravecký kostol, takže farnosť mala odvtedy tri filiálky: Jánovce, Vlkovce a Dravce. K tomuto kroku došlo zrejme aj pričinením spišského kanonika Imricha Vitalisa pochádzajúceho z Čenčíc. Ten vo svojom testamente zo 4. októbra 1710 zanechal prostriedky na obnovu oltára Kaplnky Nanebovzatia a na nový kalich a paténu pre túto kaplnku. Dňa 3. marca 1711 vizitoval kláštor v Spišskom Štvrtku generálny vizitátor, fr. Valentín Raslavický. Podľa jeho správy, ktorú odoslal do Ríma, bolo v kláštore všetko zničené vojnami a bratia boli po morovej epidémii v zlej fyzickej kondícii. V Spišskom Štvrtku prebývali fr. Didak, gvardián, fr. Kazimír Kolínsky, sekretár provincie; fr. Ambróz, fr. Štefan a fr. Michal, laický brat. O rok neskôr bola v Spišskom Štvrtku ďalšia kánonická vizitácia. Viedol ju spišský prepošt Ján Sigray. Podľa neho bol kostol v dobrom stave. Spomína zaklenutú svätyňu a rovný strop kostolnej lode. Ján Sigray v zápise zo svojej vizitácie ako prvý vyslovuje hypotézu, že Kaplnku Nanebovzatia Panny Márie fundovala Žofia, vdova Zápoľská, tešínska vojvodkyňa. V hornej kaplnke boli podľa jeho svedectva dva oltáre, v dolnej kaplnke jeden. Všetky boli v minulosti znesvätené, preto rehoľníci pri bohoslužbách kládli na ne prenosné konsekrované kamene. Gvardián Didak Hanušovský zomrel 18. septembra 1712 vo veku 57 rokov v Prešove.
1713 – 1714
8. Fr. Kazimír Fabrici
Brat Kazimír pochádzal z Nemecka. Do Uhorska prišiel ako apoštolský misionár a pôsobil tu vyše 20 rokov. Bol váženým rehoľníkom, stálym členom provinciálneho definítoria. Jeho poslednou úlohou v Spišskom Štvrtku bola príprava provinciálnej kapituly, ktorá sa tu konala v dňoch 19. – 25. augusta roku 1714. Kapitule predsedal fr. Andreas Schwellengriebel Silessus, emeritný rektor štúdií, dekan a viceprovinciál rakúskej provincie. Za provinciála na nej zvolili fr. Humberta Mertensa. Táto kapitula bola dôležitým míľnikom v histórii minoritov v našej krajine. Bratia, ktorí sa na nej zišli, požiadali totiž o oficiálne uznanie vzniku novej provincie zasvätenej sv. Alžbete Uhorskej. Br. Kazimír Fabrici zomrel 13. marca 1726 vo veku 78 rokov v Levoči.
1715 – 1716
9. Fr. Andrej Kováč
Pochádzal z oblasti Žitného ostrova. Bol veľmi obľúbeným kazateľom a okrem Spišského Štvrtka bol aj gvardiánom kláštorov v Rade, Baia Mare a Levoči. Zomrel 14. apríla 1731 vo veku 56 rokov v Levoči.
1717 – 1718
10. Fr. Niceforus Alberti
Tento brat pravdepodobne pochádzal z Nemecka. Bol lektorom filozofie v prešovskom kláštore. Po smrti provinciála Huberta Mertensa, bol na zbytok funkčného obdobia menovaný v rokoch 1715 – 1716 za provinciálneho ministra Uhorskej provincie. Po ročnej službe provinciála viedol potom chvíľu komunitu bratov v Spišskom Štvrtku.
1719
11. Fr. Ambróz Timanoczy
Vieme o ňom, že bol Slovákom. V Spišskom Štvrtku slúžil krátko, umrel už 29. februára 1720 tu, v Spišskom Štvrtku.
1720 – 1721
12. Fr. Daniel Sivecz
Po smrti Ambróza Timanoczyho dokončil jeho funkčné obdobie ako gvardián v Spišskom Štvrtku brat Daniel Sivecz. Ten pochádzal z Veľkého Šariša. Počas svojho života bol gvardiánom v Jágri, v Prešove, v Levoči a v Spišskom Štvrtku. V provincii zastával úrad stáleho definítora. Viedol čnostný a príkladný život a svojím pôsobením v reholi prinášal veľa duchovného ovocia.
1722 – 1723
Fr. Andrej Kováč
Br. Andrej sa stal gvardiánom konventu už po druhý raz. Opäť iba na jeden rok. Počas jeho pôsobenia umrel v Spišskom Štvrtku vo veku 110 rokov rehoľný brat Fabián Rosa.
1724 – 1725
Fr. Daniel Sivecz
Brata Andreja vystriedal brat Daniel Sivecz, ktorý už gvardiánom v Spišskom Štvrtku bol v rokoch 1720 – 1721. Zdá sa však, že mu neslúžilo zdravie. Zomrel 2. apríla 1729 v Spišskom Štvrtku vo veku 56 rokov. V reholi slúžil Bohu 30 rokov.
1726
13. Fr. Apolinár Nezbuth
Tento brat bol Slovák. Pôsobil ako kazateľ a misionár na území dnešného Východného Slovenska. Bol profesorom teológie a stálym členom provinciálnej rady. V Spišskom Štvrtku slúžil ako gvardián len jeden rok. Zomrel 27. júla 1736 v Prešove vo veku 40 rokov, ako minorita slúžil Bohu 24 rokov.
1727
14. Fr. Viktorín Belevári
Bývalý provinciál. Narodil sa v Spišskom Podhradí v roku 1681. Pôsobil ako horlivý kazateľ na Spiši a Šariši. Počas morovej epidémie, ktorá sa šírila v Prešove v roku 1710, ukázal svoje veľké srdce, keď sa nezištne venoval bratom a sestrám, ktorí boli sužovaní touto chorobou. V rámci uhorskej rehoľnej provincie zastával mnohé zodpovedné a popredné funkcie. Bol gvardiánom v Prešove, v Spišskom Štvrtku, v Jágri, v Baia Mare a v Arade. Dňa 22. júla 1720 bol zvolený v Jágri za provinciálneho ministra uhorských minoritov. Zomrel 6. marca 1749 v Prešove vo veku 68 rokov. V reholi slúžil Bohu 45 rokov.
1728
15. Fr. Anton Spurger
Narodil sa v Jágri. Pôsobil ako kazateľ a gvardián v Arade, v Nyírbátore, v Kluži, v Prešove, v Spišskom Štvrtku a v Levoči. Bol provinciálnym sekretárom a stálym členom provinciálnej rady. Zomrel 3. júla 1734 v Levoči, vo veku 44 rokov.
1729
16. Fr. Hieronym Urbány
Pochádzal z Prešova. Do rehole vstúpil v roku 1718 v Spišskom Štvrtku. Študoval v Prešove. V roku 1722 prijal kňazskú vysviacku a mnoho rokov si chvályhodne plnil službu kazateľa v rôznych kláštoroch Kustódie sv. Bonaventúru. Posledné roky strávil v Spišskom Štvrtku, kde viedol vzorný rehoľný život v službe bratom a v modlitbe. Zomrel 8. novembra 1757 v Spišskom Štvrtku na vodnatieľku ako 59 ročný. V reholi slúžil Bohu 38 rokov.
1730 – 1731
17. Fr. Ľudovít Földesi
Narodil sa v obci Hozelec (okres Poprad). Noviciát absolvoval v roku 1716 v kláštore v Baia Mare. Teologické štúdia absolvoval v rehoľnom kolégiu v Grazi, kde v roku 1717 prijal aj kňazskú vysviacku. Dosiahol titul magistra filozofie a teológie. Po návrate do svojej provincie prednášal filozofiu v Prešove a teológiu v Jágri. Počas jeho pôsobenia v Spišskom Štvrtku bola vykonaná kánonická vizitácia vedená spišským prepoštom Jánom Peltzom. Dňa 1. júna 1732 na provinciálnej kapitule v Prešove bol brat Ľudovít zvolený za provinciálneho ministra Provincie sv. Alžbety. Okrem Spišského Štvrtku slúžil vo funkcii gvardiána aj v Levoči. Zomrel na mozgovú príhodu 2. októbra 1757 v Levoči vo veku 69 rokov. Ako menší brat slúžil Bohu 43 rokov.
1732 – 1734
Fr. Hieronym Urbány
Páter Hieronym sa stal gvardiánom po druhý raz. Tentokrát na obdobie dvoch rokov. Za jeho čias sa opravovala strecha kostola a veže. Stavba bola nanovo pokrytá šindľami. Vnútri kostola bol odstránený rovný drevený strop, ktorý bol údajne z čias, keď kostol vlastnili protestanti. Opäť bola vybudovaná murovaná klenba.
1735 – 1744
Fr. Ľudovít Földesi
Spišiak pochádzajúci z Hozelca sa stal gvardiánom po druhý raz. Po častom striedaní predstavených v posledných rokoch priniesol do kláštora v Spišskom Štvrtku istú stabilitu. Tentokrát viedol komunitu nepretržitých 9 rokov. Podarilo sa mu pekne zveľadiť Kostol sv. Ladislava. Zaobstaral sa bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, bola vybudovaná murovaná organová empora, pod ktorú bratia umiestnili nový oltár Svätého kríža a pri ňom krstiteľnicu. Boli vybudované aj dve krypty: jedna pod presbytériom a druhá pod sakristiou. Kostol dostal nové lavice. Tento gvardián začal stavať novú budovu konventu. Podarilo sa mu dokončiť dvojpodlažný západný trakt kláštora.
1745 – 1747
18. Fr. Alexej Žigmund Ladányi
Narodil sa v dnešnom ukrajinskom meste Užhorod. V roku 1715 začal svoj rehoľný život v noviciáte v Baia Mare, po roku noviciátu absolvoval štúdium filozofie v Jágri. Teológiu študoval v Prešove, kde napokon získal doktorát z filozofie a teológie. Jeho misiou v začiatkoch kňazskej služby bola výučba rehoľných spolubratov na generálnom učilišti v Prešove. Neskôr sa stal riaditeľom generálnych štúdií a provinciálnym definítorom. Počas provinciálnej kapituly v roku 1729 sa vo veku 35 rokov stal provinciálom uhorskej rehoľnej provincie. Po skončení tejto služby sa stal gvardiánom v Prešove, kde s prestávkami pôsobil 20 rokov, a v Spišskom Štvrtku. Počas jeho služby predstaveného v týchto kláštoroch vykonal veľa práce na zveľadení kostolov a rehoľných domov. V Spišskom Štvrtku sa mu podarilo ukončiť dlhoročný spor s rodinou Csákyovcov o príjmy zo zlatých polí a z mlyna, ktorý stal v obci. Pred príchodom minoritov totiž príjmy patrili Kaplnke Nanebovzatia. Csákyovci vo fundácii odovzdali reholi príjmy z kaplnky, výnosy zo zlatých polí a z mlyna si však od roku 1682 nechávali. Ladányi dosiahol v roku 1746 od cisárovnej Márie Terézie potvrdenie pôvodnej fundácie kláštora v Spišskom Štvrtku. Bolo to veľké víťazszvo v dlhoročnom spore. Po následnom spočítaní ušlého zisku dostala rehoľná komunita 1920 uhorských florénov zo zlatých polí a 768 florénov z mlyna, k tomu 64 meríc pšenice a 256 vozov dreva. Toto bohatstvo stačilo na to, aby páter Alexej v roku 1746 vybudoval obytné izby pre bratov v južnom krídle nového kláštora. Pustil sa i do obnovy Kostola sv. Ladislava, pri ktorej vznikli valené barokové klenby s lunetami zachované dodnes. Všetko sa dokončilo v priebehu jedného roka. Kostol sv. Ladislava bol nanovo konsekrovaný 1. októbra 1747 spišským prepoštom Alexandrom Mariássim z Markušoviec. Opravená bola i Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, ktorá dostala nový obklad z tesaných kamenných kvádrov (1747). Grófka Rozália Petheová vtedy do nej zakúpila nový oltár, v centre ktorého bol umiestnený starobylý obraz Panny Márie.
1748 – 1749
Fr. Ľudovít Földesi
Brat Ľudovít bol už Štvrtočanom veľmi blízky. Do služby gvardiána sa sem vrátil po tretí raz. Tentokrát na kratší čas a naposledy.
1750
19. Fr. Šimon Reviczký
Tento gvardián pochádzal z obce Revišné (okres Dolný Kubín). Svoj rehoľný život začal v noviciáte v Baia Mare. Bol vynikajúcim študentom a svojou usilovnosťou získal doktorát z filozofie a teológie. Začiatky jeho kňazskej cesty boli späté s kláštorom v Prešove, kde prednášal teológiu kolégiu generálnych štúdií. Ako gvardián pôsobil v Arade (1744,1747,1756), v Spišskom Štvrtku (1750,1773), v Prešove (1769) a v Levoči (1751,1772). Nikde sa neohrial príliš dlho. V čase pôsobenia v Arade si jeho talenty všimol biskup Čanádu Anton František Engel a vymenoval ho za biskupského konzistora, čiže za svojho poradcu. V rámci provincie zastával brat Šimon službu stáleho definítora a sekretára provincie. Na provinciálnej kapitule v Prešove bol dňa 25. júna 1759 zvolený za provinciálneho ministra. Po ukončení tejto služby znovu prednášal teológiu na generálnom kolégiu v Prešove. Od roku 1772 pôsobil v kláštoroch na Spiši. V roku 1782 oslávil svoje zlaté kňazské jubileum v katedrálnom chráme sv. Martina spolu so spišským biskupom Jánom Fejom. Zomrel 23. marca 1785 v Levoči vo veku 78 rokov, ako menší brat slúžil Bohu 66 rokov.
1751 – 1753
Fr. Alexej Žigmund Ladányi
Otec Ladányi bol za gvardiána v Spišskom Štvrtku menovaný po druhý raz. Dokončil teda práce na oprave kostola a na stavbe južného krídla kláštora, ktoré začal v roku 1746 po výhre v dlhoročnom spore s Csákyovcami. Nechal pozlátiť oltár sv. Antona i oltár Svätého kríža, dokončil aj stavbu južného krídla kláštora. Do izieb na slnečnej strane sa nasťahovali bratia. V auguste 1752 prišiel zvizitovať kláštor a farnosť sám ostrihomský arcibiskup, Mikuláš Csáky. Gvardián Ladányi aj naďalej pokračoval v práci na stavbe kláštora. V roku 1753 nechal niekoľko izieb v západnom krídle prebudovať a prispôsobiť tak, aby vznikol priestranný kláštorný refektár. V tom istom roku dal v Kaplnke Nanebovzatia Panny Márie, v jej hornej časti na ľavej strane, umiestniť kamennú tabuľu s nápisom. Zaslúžil sa aj o udelenie pápežských privilégií pre farský kostol, ako o tom svedčí nápis na kamennej tabuli nad vchodom do sakristie pochádzajúci z roku 1754. Po skončení svojho funkčného obdobia v Spišskom Štvrtku odišiel páter Alexej pôsobiť do Prešova. V decembri roku 1756 ho však postihla mozgová príhoda, ktorá zastavila jeho aktivity a pripútala ho na lôžko. Alexej Žigmund Ladányi zomrel 3. novembra 1758 v Prešove vo veku 64 rokov. Ako minorita slúžil Bohu 44 rokov.
1754 – 1756
20. Fr. Bonifác Kopnický
Dvadsiatou osobnosťou na čele štvrtockej komunity bol brat Bonifác. Pochádzal zo spišskej obce Nižné Lapše. Svoj rehoľný život začal v noviciáte v Baia Mare. Počas rehoľného života slúžil ako kveštár (zberateľ milodarov), kazateľ, ekonóm, vikár kláštora v Prešove a taktiež určité obdobie pôsobil ako kaplán v Prešove Solivare. Ako gvardián v Spišskom Štvrtku a v Levoči dbal o príkladný rehoľný život. Zomrel 13. apríla 1761 v Levoči vo veku 54 rokov. Ako menší brat slúžil Bohu 33 rokov.
1757
21. Fr. Hilár Sokaj
Narodil sa v obci Červeník (okres Hlohovec). Svoj rehoľný život začal v roku 1724 noviciátom v Baia Mare. Pôsobil ako kveštár (zberateľ milodarov), kaplán, kazateľ a vikár kláštora v Prešove a v Levoči. Jeden rok slúžil ako gvardián v Spišskom Štvrtku. Musel sa postarať o statické zabezpečenie klenieb kostola a veže. Zomrel 12. decembra 1759 v Prešove vo veku 57 rokov, ako rehoľník slúžil Bohu 36 rokov.
1758 – 1760
22. Fr. Angelus Peter Smolnik
Narodil sa v Prešove. V roku 1731 začal svoj rehoľný život v Nyírbátore. V štúdiu pokračoval v Prešove a v Arade. Po vysviacke pôsobil ako horlivý kazateľ, lektor teológie a novicmajster. Takmer 23 rokov slúžil bratom ako gvardián v Levoči (1748 – 1751), v Arade (1752 – 1755), v Baia Mare (1755 – 1758), následne dva roky v Spišskom Štvrtku. Tu sa zameral na zveľadenie Kaplnky Nanebovzatia Panny Márie. V hornej kaplnke nechal umiestniť chórové lavice - stála a pulpit/kazateľnicu. Potom sa nakrátko vrátil za gvardiána do Levoče (1761 – 1763). Predstaveným bol ešte v kláštoroch Baia Mare (1767 – 1770), v Arade (1770 – 1771) a v Prešove (1764 – 1767). Posledné obdobie svojho života prežil v kláštore v Miškovci, kde aj umrel 10. mája 1779 vo veku 65 rokov. Ako menší brat slúžil Bohu 47 rokov.
1761 – 1763
23. Fr. Felicián Pališčák
Pochádzal z obce Mestisko (okres Svidník). V roku 1736 vo veku 19 rokov vstúpil k minoritom v Spišskom Štvrtku. Po noviciáte pokračoval štúdiom v Jágri. Pôsobil väčšinou v kláštoroch Kustódie sv. Bonaventúru. Takmer tridsať rokov slúžil ako horlivý a uznávaný kazateľ v regiónoch Šariša a Spiša. Okrem toho prednášal teológiu a bol zodpovedným za Bratstvo opaska sv. Františka. Okrem Spišského Štvrtku bol gvardiánom aj v Levoči (1769 – 1770). Zomrel 25. októbra 1780 v Spišskom Štvrtku vo veku 64 rokov. Ako minorita slúžil Bohu 44 rokov.
1764 – 1765
24. Fr. Jeremiáš Hansút
Brat Jeremiáš sa narodil v Oslanoch (okres Prievidza). Ako mladý muž vstúpil v roku 1735 do noviciátu bratov minoritov v Spišskom Štvrtku. Po ňom pokračoval štúdiami v kláštoroch v Târgu Secuiesc (dnes Rumunsko), kde študoval filozofiu a v Jágri, kde ukončil teologické štúdia. Po vysviacke pôsobil ako kaplán a kazateľ v Arade (dnes Rumunsko). Ďalším jeho pastoračným miestom bol kláštor v Nyírbatore. Vďaka svojim talentom a vzdelanosti pôsobil ako lektor filozofie, teológie a kanonického práva v kolégiu generálnych štúdií v Prešove. V rámci provincie zastával službu provinciálneho sekretára, definítora a kustóda Kustódie sv. Bonaventúru. V rokoch 1759 – 1760 bol menovaný kapitulou za novicmajstra v Spišskom Štvrtku. Ako gvardián slúžil v kláštoroch v Baia Mare a v Spišskom Štvrtku, kde zažil s bratmi v roku 1764 ničivý požiar konventu. Nasledovala veľká oprava kláštora spojená s dobudovaním severného a východného krídla kláštora. Niektoré jeho vedecké diela vyšli knižne. Zachoval sa aj jeho cenný rukopis františkánskej histórie určený pre novicov, ktorý sa uchováva v archíve minoritov v Levoči. Posledné obdobie života prežil v Levoči, kde zomrel 27. januára 1775 vo veku 60 rokov. Ako minorita slúžil Bohu 40 rokov.
1766
25. Fr. Amand Gašpar Kesmarský
Toto je prvý tunajší gvardián, ktorý pochádzal zo Spišského Štvrtku. Keďže mal možnosť spoznať bratov minoritov vo svojom rodisku, v roku 1736 požiadal o vstup do ich bratstva. Ako 17-ročný začal svoj rehoľný život noviciátom v Prešove. Bol vynikajúcim učencom, doktorom filozofie a teológie. Pôsobil ako popredný pedagóg a vedecký spisovateľ v prešovskom konvente. Bol novicmajstrom a gvardiánom v Prešove (1767 – 1768) a v Spišskom Štvrtku. Počas jeho pôsobenia (v roku 1766) bol do hornej kaplnky Nanebovzatia Panny Márie zakúpený nový organ – pozitív. Stál 150 ríšskych florénov. Od roku 1776 do 1780 bol riaditeľom vyššieho gymnázia v Levoči. V rámci provincie vykonával službu provinciálneho definítora a kustóda Kustódie sv. Bonaventúru. Zomrel 27. januára 1788 v Levoči vo veku 69 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 52 rokov.
1767 – 1769
26. Fr. Zachariáš Lukácsik
Pochádzal z obce Jablonica (okres Senica). V roku 1738 začal svoj rehoľný život v Nyírbátore, v štúdiu filozofie pokračoval v kláštore Baia Mare a teológiu študoval v Prešove, kde získal aj doktorát z teológie. Po vysviacke pôsobil ako dvorný kaplán v rodine Szirmaiovcov v Toryse. Takmer 17 rokov pôsobil ako ľudový misionár na Šariši, kde priviedol vyše 100 duší ku katolíckej viere. Bol provinciálnym definítorom, magistrom novicov a gvardiánom v Spišskom Štvrtku. V roku 1767 tu nechal postaviť kamenný múr na východnej strane kláštora. Budovu kláštora prepojil v roku 1768 s Kaplnkou Nanebovzatia Panny Márie podzemnou chodbou. Na múre cintorína vznikla v roku 1768 Kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Bola v nej socha tohto svätca a dve sochy anjelov. V roku 1769 získal od dobrodincu veľkú monštranciu z čistého striebra pre Kaplnku Nanebovzatia Panny Márie. Jej cena bola 700 ríšskych florénov. Neskôr (1770 – 1773) bol gvardiánom kláštora v rumunskom meste Bistrița. Posledné obdobie života slúžil v rôznych kláštoroch provincie ako spovedník a dvorný kaplán. Zomrel 2. februára 1783 v rumunskom kláštore Şimleu Silvaniei (slov. Šumlov) ako 67 ročný. V reholi slúžil Bohu 45 rokov.
1770
27. Fr. Valerián Vojtech Osztrovszky
Narodil sa v Starej Ľubovni. Študoval v Prešove a bol vynikajúcim študentom. Tri roky pôsobil ako kveštár (zberateľ milodarov) a kazateľ v Jágri. Ďalších 13 rokov prednášal filozofiu a teológiu v kolégiu generálnych štúdií v Prešove. V rámci provincie bol stálym členom provinciálnej rady. V roku 1770 slúžil prvý raz ako gvardián v Spišskom Štvrtku. Vtedy sa mu podarilo pre tunajší Kostol sv. Ladislava zaobstarať nový organ, ktorý mal šesť registrov a stál 150 ríšskych florénov. Neskôr slúžil ako gvardián v Prešove (1771 – 1774, 1777 – 1780), v Levoči (1774 – 1777, 1780 – 1788) a ešte raz v Spišskom Štvrtku (1789 – 1790). Posledné roky svojho života prežil ako spovedník v Spišskom Štvrtku, kde umrel 24. januára 1794 ako 66 ročný. V reholi prežil 48 rokov.
1771
Fr. Jeremiáš Hansút
Na krátku dobu sa do Spišského Štvrtku vrátil pôsobiť ako gvardián už po druhý raz.
1772
Fr. Amand Gašpar Kesmarský
Po šiestich rokoch sa brat Amand stal štvrtockým gvardiánom po druhý raz. Opäť na krátku dobu.
1773
Fr. Šimon Reviczký
Nadaný brat, ktorý sa nikde dlho neohrial, bol už štvrtockým gvardiánom v roku 1750.
1774 – 1776
28. Fr. Hieronym Swarcz
Pochádzal z Krompách. V roku 1734 vstúpil k minoritom v Spišskom Štvrtku. Po ukončení noviciátu pokračoval v štúdiu filozofie v rumunskom Târgu Secuiesc a v štúdiu teológie v Jágri. Po vysviacke pôsobil ako kveštár (zberateľ milodarov) v rôznych kláštoroch provincie. Neskôr sa venoval štúdiu teológie, z ktorej získal doktorát. Následne prednášal teológiu svojim rehoľným spolubratom na generálnych štúdiach v Prešove. Bol veľmi usilovným a pracovitým gvardiánom v Levoči (1756 – 1759), v Prešove (1759 – 1762), potom opäť v Levoči 1763 – 1769, 1770 – 1772) a v Spišskom Štvrtku, kde v roku 1775 riadil práce na oprave veľkej časti strechy. V rámci provincie zastával službu stáleho člena provinciálnej rady a bol kustódom Kustódie sv. Bonaventúru. Zomrel v svojom materskom kláštore v Spišskom Štvrtku dňa 1. februára 1783 vo veku 67 rokov. Ako minorita slúžil Bohu 49 rokov.
1777 – 1779
29. Fr. Viktorín Matej Mikurszky
Fráter Viktorín pochádzal z Prešova. Dňa 17. septembra 1743 začal noviciát v kláštore Bistrița (dnes Rumunsko). Vo formácií pokračoval štúdiom filozofie v Kluži a štúdiom teológie v Prešove. Potom pôsobil ako kazateľ a výpomocný duchovný v blízkosti Prešova a v Sabinove. Ovládal iba slovenský a latinský jazyk. Neskôr sa stal apoštolským misionárom pri rekatolizácii Oravy, kde pracoval veľmi horlivo pri ohlasovaní Božieho slova. Do katolíckej cirkvi priviedol 22 protestantov a jedného Žida. Po návrate z misií pôsobil ako gvardián v Levoči a potom v Spišskom Štvrtku, kde nechal v roku 1777 urobiť nové vstupy do krýpt v Kostole sv. Ladislava a musel sa postarať aj o novú strešnú krytinu pre Kaplnku Nanebovzatia Panny Márie (1778). Neskôr bol gvardiánom v Miškovci. Bol aj kustódom a členom definítoria našej provincie. Po zrušení prešovského kláštora pôsobil vo farnosti Mokroluh (okr. Bardejov). Vyše 70-ročný odišiel do Miškovca, kde sa stal vyhľadávaným spovedníkom a vo voľnom čase sa venoval modlitbe a kontemplácii. Zomrel 28. mája 1807 v Miškovci vo veku 81 rokov. Ako menší brat žil 63 rokov, a dožil sa kňazského jubilea 53 rokov.
1780 – 1782
Fr. Hieronym Swarcz
Po krátkej prestávke sa v roku 1780 začalo už jeho druhé obdobie vo funkcii štvrtockého gvardiána. Otec Hieronym zakúpil pre dolnú Kaplnku Nanebovzatia Panny Márie v roku 1780 malý pozlátený vyrezávaný oltárik. Stál 160 ríšskych florénov. O rok neskôr zakúpil do tejto kaplnky dve strieborné korunky v hodnote 45 ríšskych florénov. Z kanonickej vizitácie vedenej spišským biskupom Karolom Szalbekom v roku 1781 sa dozvedáme, že strieborné korunky boli v dolnej kaplnke umiestnené na hlavách bolestnej Panny Márie a a mŕtveho Ježia v jej náručí. V roku 1782 nechal tesanými kameňmi vydláždiť chodník na východnej strane kláštora. Na záver jeho funkčného obdobia v roku 1783 bol zakúpený pre farský kostol nový zvon. Vážil 500 kg.
1783 – 1784
30. Fr. Hieronym František Schechovics
Brat Hieronym pochádzal z Levoče. Pred vstupom do rehole študoval rétoriku v Jágri. Ovládal nemecký, slovenský i maďarský jazyk. Svoj rehoľný život začal v roku 1764 vo veku 19 rokov, kedy bol prijatý do noviciátu v Spišskom Štvrtku. Po zložení rehoľnej profesie pokračoval v štúdiu na generálnych štúdiách v Prešove. Pôsobil v rôznych kláštoroch provincie ako kazateľ, organista, lektor filozofie a provinciálny sekretár. Zomrel 23. júla 1786 v Miškovci ako 41 ročný. V reholi slúžil Bohu 22 rokov.
1785 – 1788
31. Fr. Lambert Ján Szlizsanský
Pochádzal z Kysuckého Nového Mesta. Noviciát absolvoval v Spišskom Štvrtku. Študoval v Prešove. Po vysviacke pôsobil ako kazateľ v Jágri, neskôr Miškovci a v Spišskom Štvrtku. Bol farským administrátorom vo farnosti Selyeb v jágerskej diecéze. Ako gvardián slúžil bratom v Prešove (1780 – 1781), v Levoči (1778 – 1780, 1789 – 1800, 1802) a v Spišskom Štvrtku. Od roku 1806 pôsobil v Spišskom Štvrtku ako spirituál (duchovný otec) pre bratov z kláštora a kustód kustódie sv. Bonaventúru. Zomrel v Spišskom Štvrtku 23. augusta 1819 vo veku 90 rokov. Ako minorita žil 68 rokov a ako kňaz 64 rokov.
1789 – 1790
Fr. Valerián Vojtech Osztrovszky
Po 19 rokoch sa vrátil do Spišského Štvrtku, aby tu opäť slúžil ako gvardián.
1791 – 1800
32. Fr. Vojtech Szobek
Narodil sa 16. februára 1731 v obci Kamenná Poruba (okres Žilina) v šľachtickej rodine. Bratov minoritov spoznal pravdepodobne na filozofických štúdiách v Poľsku. V roku 1754 bol totiž prijatý do poľsko-litovskej provincie a noviciát absolvoval v kláštore v Pinsku. Teologické štúdia absolvoval v meste Vilnius (dnes Litva). V litovskej provincii pôsobil ako kazateľ. V roku 1766 bol začlenený do uhorskej Provincie sv. Alžbety. Pôsobil ako dvorný kaplán baróna Štefana Andrášiho v Monoku. Potom bol gvardiánom v Nyírbátore (1775 – 1777) a v Jágri (1777 – 1783). V roku 1783 bol zvolený na provinciálnej kapitule v Jágri za provinciálneho ministra. Po ukončení tejto služby pôsobil deväť rokov ako gvardián v Spišskom Štvrtku. Za jeho pôsobenia sa v roku 1793 opravovala kostolná veža, ktorá dostala novú cibuľovitú strechu a kríž. O rok neskôr bola postavená i nová vežička nad sanktuáriom kostola a vymenená strešná krytina. Kostol bol vnútri nanovo omietnutý a vybielený. Posledné roky života prežil brat Vojtech v Monoku u baróna Andrášiho a v kláštore v Jágri. Zomrel 24. decembra 1808 v Jágri ako 77 ročný. V reholi slúžil Bohu 54 rokov a dožil sa zlatého kňazského jubilea.
1800 – 1802
33. Fr. Nepomucen Ján Duzsik
Pochádzal z obce Vlková (okres Kežmarok). Noviciát začal v roku 1764 v Spišskom Štvrtku, a v ďalšie roky formácie ku kňazstvu prežil v kláštoroch v Miškovci a v Prešove. Po vysviacke pôsobil ako dvorný kaplán baróna Ladislava Dőryho. Neskôr sa stal profesorom na gymnáziu v Prešove. V roku 1773 bol poslaný na Spiš, kde pôsobil ako kazateľ a administrátor farnosti v Dravciach. Dva roky bol kaplánom spišského biskupa Karola Salbeka v jeho letnom sídle v Spišskom Štiavniku. Bol gvardiánom v Brehove (1784 – 1788) a v Spišskom Štvrtku. Posledné roky prežil v Levoči ako spirituál (duchovný otec komunity) a spovedník. Zomrel 25. júna 1809 v Levoči vo veku 65 rokov. Ako minorita slúžil Bohu 45 rokov.
1803 – 1820
34. Fr. Mansuet Andrej Vitko
Narodil sa v Prešove. Svoj rehoľný život začal v šestnástich rokoch noviciátom v Spišskom Štvrtku. Študoval filozofiu v Jágri a teológiu v Prešove, potom ešte pokračoval v štúdiu biblických vied v kolégiu generálnych štúdií. Venoval sa kazateľstvu a bol výpomocným duchovným v okolí Prešova. Bol známy ako výborný organista, ktorý perfektne viedol gregoriánsky spev. Po rozpustení prešovského konventu pôsobil ako kaplán v obci Záborské. Po niekoľkých rokoch sa vrátil do kláštora v Spišskom Štvrtku, kde bol magistrom novicov, gvardiánom a farárom. Počas jeho pôsobenia boli v roku 1805 - 1807 prvedené práce na opravách budovy kláštora, vznikol i múr lemujúci západný dvor. V roku 1806 dal opraviť, vymaľovať a posvätiť Kaplnku sv. Jána Nepomuckého na cintorínskom múre. Tento gvardián dbal aj o krásu liturgie. Počas jeho pôsobenia boli v roku 1810 zaobstarané nové paramenty pre Kostol sv. Ladislava. Gróf Mikuláš Csaky zaobstaral pre Kostol sv. Ladislava precízne zhotovenú monštranciu, ktorá bola zakúpená vo Viedni. Požehnal ju spišský biskup Michal Brigidus. Vo všetkých funkciách bol brat Mansuet veľmi zodpovedný a pracovitý. Dbal na disciplínu spolubratov, na vzdelanie a k farníkom sa správal ako starostlivý pastier. Bol členom Slovenského učeného tovarišstva. Zomrel 28. februára 1820 v Spišskom Štvrtku ako 64 ročný. V reholi slúžil Bohu 47 rokov.
1821 – 1825
35. Fr. Gerváz Andrej Szonderlich
Pochádzal z Ružomberka. Do noviciátu vstúpil v roku 1805 vo Veľkej Bani, potom študoval v Arade. V prvých rokoch kňazstva pôsobil ako učiteľ a kaplán v rôznych uhorských kláštoroch. Od roku 1821 bol gvardiánom v Spišskom Štvrtku. Potom od roku 1825 pôsobil ako dvorný kaplán Ignáca Klobušického v Morospetri. Od roku 1845 až do svojej smrti pôsobil ako spirituál (duchovný otec) v Segedíne. Zomrel 2. augusta 1859 v Segedíne na mozgovú mŕtvicu vo veku 75 rokov. Ako minorita prežil v reholi 53 rokov a dožil sa zlatého kňazského jubilea.
1826 – 1827
36. Fr. Valerián Ján Rátvay
Brat Valerián pochádzal z obce Markušovce (okres Spišská Nová Ves). Pred vstupom do rehole študoval rétoriku v Rožňave. V roku 1808 vstúpil do noviciátu v Spišskom Štvrtku, filozofiu a teológiu študoval v Kluži a Segedíne. Po vysviacke pôsobil ako kazateľ v Lugoji, Pančeve a Miškovci. Bol gymnaziálnym učiteľom v Arade a ako gvardián slúžil okrem Spišského Štvrtku aj v Lugoji a Pančeve. Zomrel 29. apríla 1834 v Pančeve vo veku 47 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 25 rokov.
1828 – 1830
37. Fr. Eugen Ján Maslarszký
Narodil sa v obci Križovany (okres Prešov). Do noviciátu vstúpil v roku 1798 v Spišskom Štvrtku. Študoval v Kluži a v Jágri. Úspešne pôsobil ako lektor filozofie na viacerých minoritských školách. Bol kustódom Kustódie sv. Františka. Neskôr pôsobil ako magister novicov a sekretár provinciála. Ako gvardián slúžil v Levoči a v Spišskom Štvrtku. Posledné roky svojho života strávil v Moldavsku, kde pôsobil ako horlivý duchovný pastier, ktorý do posledných síl poskytoval duchovné služby farníkom. Zomrel 1. októbra 1844 v Moldavsku ako 64 ročný. V reholi prežil 42 rokov.
1831 – 1846
38. Fr. Kozmas Jozef Gyuracska
Brat Kozmas pochádzal zo Žiliny. Noviciát absolvoval vo Veľkej Bani, potom študoval v Arade a Segedíne. Po vysviacke pôsobil v rôznych kláštoroch provincie ako horlivý kazateľ, učiteľ a ekonóm. Bol gvardiánom v Nyírbátore, v Levoči a v Spišskom Štvrtku, istý čas plnil úlohu provinciálneho definítora. Počas jeho pôsobenia v Spišskom Štvrtku navštívil v júny roku 1832 farnosť i kláštor spišský biskup Jozef Bélik a vykonal tu kánonickú vizitáciu. V dokumente z vizitácie uvádza, že na severnej stene hornej Kaplnky Nanebovzatia Panny Márie je nápis vytesaný do kameňa, ktorý hovorí: „Tento oltár, postavený všemohúcemu Bohu k úcte najsvätejšieho Nanebovzatia Blahoslavenej Panny Márie, je podľa znenia apoštolského brebe pápeža Benedikta XIV. zo dňa 4. októbra 1751 vyznamenaný každodenný a generálnym ministrom rádu dňa 10. mája 1753 vyznačený každodenným voľným privilégiom plnomocných odpustkov pre všetkých zosnulých, platný pre ktoréhokoľvek kňaza.". Na oltári pod obrazom bol údajne na drevenej tabuľke nápis: „Privilegovaný oltár s každodennými plnomocnými odpustkami pre všetkých zosnulých, platný pre ktoréhokoľvek kňaza." Obraz na barokovom oltári bol nesený dvoma anjelmi a po jeho bokoch boli pozlátené sochy sv. Františka a sv. Antona. Brat Kozmas bol so Spišským Štvrtkom hlboko spojený. Zomrel tu 2. septembra 1850 vo veku 62 rokov. V reholi slúžil Bohu 41 rokov.
1847 – 1857
39. Fr. Juraj Matej Plaveczky
Narodil sa v Solivare (okres Prešov). Pred vstupom do rádu študoval filozofiu v Jágri, kde bol v roku 1828 prijatý do noviciátu. Po kňazskej vysviacke pôsobil ako kazateľ v Pančeve a v Spišskom Štvrtku. Bol gymnaziálnym učiteľom v Miškovci a v Arade. Ako gvardián a farár slúžil veriacim v Spišskom Štvrtku desať rokov. Tu sa prejavil ako muž a rehoľník rozvahy, mravnosti, ktorý veľa síl venoval starostlivosti o krásu kostola. Zomrel 27. februára 1856 v Spišskom Štvrtku vo veku 51 rokov. Ako minorita slúžil Bohu 28 rokov.
1858 – 1860
40. Fr. Erasmus Juraj Olsavsky
Narodil sa v Spišskom Podhradí. V roku 1829 bol prijatý do noviciátu v Segedíne a po zložení prvých sľubov pokračoval v štúdiu v Jágri. Po vysviacke pôsobil ako kazateľ v Levoči a neskôr bol učiteľom v Arade a Miškovci. Veľkú časť svojho rehoľného života prežil v Levoči a v Spišskom Štvrtku, kde slúžil bratom ako gvardián a spirituál (duchovný otec). V roku 1860 sa pod jeho vedením konala väčšia oprava Kostola sv. Ladislava. Bol spovedníkom sestier vincentiek v Levoči. Istý čas bol kustódom Kustódie sv. Bonaventúru a provinciálnym definitórom. Zomrel 8. januára 1893 vo veku 83 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 61 rokov a dožil sa zlatého kňazského jubilea. Je pochovaný na mestskom cintoríne v Levoči.
1861 – 1872
41. Fr. Teofil Juraj Tomecsek
Bol zo Záhoria. Pochádzal z obce Gbely (okres Skalica). Pred vstupom do rehole študoval filozofiu v Jágri. Svoj rehoľný život začal v roku 1830 noviciátom v Spišskom Štvrtku. Potom vo formácii pokračoval a zároveň pôsobil ako učiteľ vo Veľkej Bani. Teologické štúdia absolvoval v Segedíne a v Jágri. Bol kazateľom, učiteľom a kaplánom v rôznych kláštoroch našej provincie. Od roku 1858 pôsobil v Spišskom Štvrtku najskôr ako kazateľ, potom v úlohe gvardiána. Bol veľmi horlivý v pastorácií aj v apoštoláte. Opravil a zveľadil budovu kláštora. V roku 1869 zažil s komunitou bratov veľký požiar, ktorý vážne poškodil farský kostol i Kaplnku Nanebovzatia Panny Márie. Neskôr pôsobil ako výpomocný kaplán v Hnilci, v Smižanoch, v Spišskom Bystrom a v Novej Ľubovni. V štruktúrach rehoľnej provincie zastával dôležité úrady. Bol kustódom Kustódie sv. Bonaventúru a istý čas aj členom provinciálnej rady (definitória). Zomrel 19. júna 1889 v Spišskom Štvrtku vo veku 83 rokov. Ako menší brat slúžil Bohu 58 rokov a dožil sa zlatého kňazského jubilea.
1873 – 1875
42. Fr. Eugen Valentín Paluch
Narodil sa v meste Krompachy. Svoj rehoľný život začal noviciátom v Nyírbátore. Po vysviacke pôsobil ako učiteľ na minoritských gymnáziách v Arade a v Miškovci. V rokoch 1863 – 1866 bol riaditeľom gymnázia v Szilágysomlyó a v rokoch 1868 – 1873 vo Veľkej Bani. V roku 1873 sa stal gvardiánom v Spišskom Štvrtku. po troch rokoch odišiel za gvardiána do Veľkej Bani. V rámci provincie zastával úrad kustóda Kustódie sv. Bonaventúru aj Kustódie sv. Antona. Zomrel 15. augusta roku 1884 v Arade vo veku 55 rokov. V reholi prežil 34 rokov.
1876 – 1889
43. Fr. Alfonz Tomáš Gmitter
Alfonz Gmitter pochádzal z Bardejova. Pred vstupom do rehole študoval na diecéznom gymnáziu v Jágri. Tam bol v roku 1852 prijatý do novicátu a v tomto meste dokončil aj svoje teologické štúdia. Po vysviacke v roku 1855 pôsobil v rôznych kláštoroch našej provincie ako kaplán alebo učiteľ na minoritských gymnáziách. Vystriedal kláštory v Spišskom Štvrtku, Veľkej Bani, Aiude a Miškovci. V roku 1870 bol povolaný do služby pápežského spovedníka do Baziliky sv. Petra vo Vatikáne. V roku 1872 sa vrátil späť do Uhorska. Bol vyznamenaný titulom stáleho definítora Provincie sv. Alžbety a dostával už iba patričné zodpovedné úlohy. Pôsobil ako predstavený kláštorov vo Veľkej Bani, v Miškovci a v Spišskom Štvrtku. Na Spiši prežil 24 rokov. Počas obdobia jeho služby gvardiána v Spišskom Štvrtku bol obnovený požiarom zničený farský kostol, veža i Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie. V tomto diele pátra Gmittera štedro podporovalo spišské biskupstvo. Prostredníctvom diecéznej kúrie získal štedré príspevky aj z Ministerstva kultu, z biskupskej kapituly v Alba Julii a od rôznych vysokých cirkevných hodnostárov. Páter Alfonz sa vzorne staral aj o duchovné a pastoračné dobro svojich veriacich. Za zásluhy obnovy a zveľadenia kaplnky v Spišskom Štvrtku ho pápež Lev XIII. vyznamenal zlatým krížom „Pro Ecclesia et Pontifice“. Zomrel 13. apríla 1900 v Spišskom Štvrtku ako 69 ročný. Je pochovaný na farskom dvore. Ako minorita slúžil Bohu 47 rokov.
1890 – 1898
44. Fr. Pankrác Štefan Papp
Pochádzal z Púchova. Svoj rehoľný život začal v noviciáte v Jágri. Pôsobil ako učiteľ na rôznych minoritských gymnáziách po celej krajine. Osem rokov bol gvardiánom v Spišskom Štvrtku. Zomrel 4. augusta 1914 v rumunskom kláštore Şimleu Silvaniei (slov. Šumlov) vo veku 53 rokov. Ako minorita slúžil Bohu 29 rokov.
1899 – 1907
45. Fr. Kornel Pavol Belcsék
1908 – 1913
46. Fr. Gustáv Michal Somogyi
1916 – 1918
47. Fr. Bonaventúra Bartolomej Pažitný
Narodil sa v mestečku Svätý Jur. V roku 1891 vstúpil do minoritského noviciátu v Jágri. Potom študoval v Ríme, v kolégiu sv. Urbana. Tam zložil večné sľuby a prijal kňazskú vysviacku. V roku 1904 ukončil štúdia v Ríme. Keď sa vrátil späť do provincie, pôsobil ako kaplán v Spišskom Štvrtku, neskôr sa stal magistrom postnovicov a prednášal teológiu v Jágri. Bol gvardiánom v Targu Mureš, v Spišskom Štvrtku, v Kluži a vo Veľkej Bani. V roku 1913 sa vrátil späť do Ríma, kde pôsobil sedem rokov ako pápežský spovedník v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Po návrate pôsobil v rámci provincie ako stály definítor a sekretár provinciála. V roku 1931 sa stal prvým provinciálom novovzniknutej Sedmohradskej provincie. Zomrel 4. mája 1939 v Arade vo veku 67 rokov. Ako minorita žil 47 rokov.
1919 – 1934
48. Fr. Alexander Ján Chrappa
Aj tento gvardián sa narodil vo Svätom Jure. Po skončení piatej triedy na ľudovej škole odišiel na tamojšie piaristicé gymnázium. Podľa triednych výkazov a výročných správ bol vynikajúcim žiakom. Bol činný najmä v Mariánskej kongregácii. V štúdiách pokračoval v Trnave a v Nových Zámkoch, kde aj zmaturoval. Po maturite vstúpil do noviciátu rehole minoritov v Targu Mureš. Po ukončení základnej formácie študoval v Ríme. Po vysviacke pracoval ako magister novicov v Arade, počas vojny ako vojenský duchovný. V roku 1918 bol ustanovený za farára a gvardiána v Spišskom Štvrtku, kde horlivo pôsobil skoro 20 rokov. Horlivo propagoval a rozširoval slovenskú tlač, do ktorej aj prispieval (používal pseudonym Šúrsky). V roku 1927 sa stal generálnym vikárom našej rehole pre Slovensko. V roku 1936 bol povolaný do Ríma a ustanovený za rektora minoritského Kolégia sv. Bonaventúru, tzv. „Seraficum“. Pôsobil aj ako profesor pastorálnej teológie a liturgiky. Do pamäte svojich študentov a spolupracovníkov sa zapísal ako vynikajúci človek a starostlivý kňaz a rehoľník. Desaťročie, počas ktorého viedol život rímskeho kolégia, bolo obdobím hlbokej ekonomickej núdze a morálnych ťažkostí II. svetovej vojny. V tejto situácii sa vyznamenal obetavým úsilím, otcovskou starostlivosťou, ale aj organizačným talentom a podnikavosťou.
V roku 1939 bol menovaný za generálneho asistenta rádu pre slovanskú oblasť. Neskôr sa stal prvým poradcom generála a generálnym ekonómom celého rádu. Vo všetkom, čo robil, bol pre iných stále drahým bratom, presvedčivý svojou jednoduchosťou, neopakovateľným prístupom, humorom a láskou. Zomrel 9. júna 1947 v Ríme vo veku 61 rokov, ako minorita slúžil Bohu 45 rokov.
1934 – 1944
49. Fr. Leander František Tripský
Bol Goral. Narodil sa v obci Spišská Stará Ves. Po gymnaziálnych štúdiách v Levoči vstúpil v roku 1927 do noviciátu v Spišskom Štvrtku. Filozofické a teologické štúdia ukončil v rehoľnom seminári v Krakove. Pôsobil ako kaplán v Českom Krumlove a v Prahe. Po svojom pôsobení v Spišskom Štvrtku zanechal kláštor vo veľmi dobrom stave. Počas slovenského národného povstania vypomáhal slovenskému odboju. V roku 1946 sa stal gvardiánom v Prahe. Po zrušení kláštorov v roku 1950 sa stal rektorom diecézneho seminára v Prahe, arcibiskupským konzultorom, dekanom a správcom pražského kostola sv. Jakuba. Zomrel 13. marca 1980 v Prahe vo veku 75 rokov. Ako minorita slúžil Bohu 52 rokov.
1944 – 1950
50. Fr. Alojz Jakub Kalafut
Narodil sa v Spišskej Starej Vsi. V roku 1925 vstúpil do rehole minoritov. Noviciát absolvoval v Spišskom Štvrtku. Študoval v Krakove a v Ríme. Bol gvardiánom v Spišskom Štvrtku od roku 1944 až do Barbarskej noci 13. apríla 1950, kedy komunistickí funkcionári rehoľníkov bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu uväznili a kláštory vyrabovali. V archívnom súpise sa nachádza zoznam hnuteľných vecí, ktoré ostali v budove po rehoľnej komunite: napr. 9 000 kusov kníh v rôznych jazykoch, 65 náboženských obrazov, 16 krížov rôznej veľkosti atď. Štvrtocký kláštor slúžil ako sýpka celej rehoľnej provincie. Jeho súčasťou bolo veľké gazdovstvo, ktoré v roku 1944 rátalo13 koní, 1 býka, 16 kráv, 1 teľa, 24 svíň, 34 sliepok a 2 kohúty. Hodnota týchto hospodárskych zvierat bola vtedy vyčíslená na takmer 480 000 korún. K tomu treba prirátať veľké zásoby obilia, ovocia, zeleniny a iných potravín, ktoré sa v Spišskom Štvrtku produkovali, uskladňovali a posielali aj do iných kláštorov. Páter Kalafut pôsobil v Spišskom Štvrtku určitý čas v úlohe farára aj v neskoršom období, počas totality. Zomrel v auguste roku 1985 v Novej Lesnej vo veku 76 rokov. Ako minorita slúžil Bohu 59 rokov, dožil sa zlatého kňazského jubilea. Pochovaný je na cintoríne v Spišskom Štvrtku.
1993 – 1999
51. Fr. Matej Spirčák
Narodil sa v roku 1972 v Novej Belej (Poľsko). Po vstupe do rehole minoritov študoval teológiu v Krakove a v roku 1989 bol vysvätený za kňaza. Krátko pôsobil ako kaplán v Novom Karczyne (Poľsko). Na jedeň roku 1990 prišiel pôsobiť do kláštora v Brne, no po niekoľkých mesiacoch sa stal kaplánom v Levoči. Aktívne sa angažoval v obnove rehole minoritov na Slovensku po nežnej revolúcii. Dňa 1. septembra 1993 sa stal farárom a gvardiánom kláštora v Spišskom Štvrtku. Bol zakladateľom obnoveného kláštora. V júli 1998 sa stal gvardiánom a správcom farnosti v Poprade - Strážach. Neskôr rehoľný i kňazský život zanechal.
1999 – 2007
52. Fr. Adam Baran
2007 – 2008
53. Fr. Jozef Košč
2008 – 2015
54. Fr. Witold Adamczyk
Pochádza z Głuchołaz, Poľsko. V roku 1992 vstúpil do Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre vo vtedajšom Československu s úmyslom pôsobiť v krajine, ktorá má nedostatok kňazov. Po troch rokoch štúdia vstúpil do rehole minoritov. Po noviciáte v Kalwarii Paclawskiej v Poľsku pokračoval v teologickom štúdiu v seminári rehole minoritov v Krakove. Magisterské štúdia dokončil v roku 1999 v Krakove s titulom z Pápežskej teologickej Akadémie. Následne pôsobil jeden rok v Brehove na Slovensku a jeden rok v Spišskom Štvrtku, kde zložil svoje večné sľuby a prijal diakonsku vysviacku z rúk spišského pomocného biskupa Mons. Andreja Imricha. V roku 2001 prijal kňazskú vysviacku v Krakove v minoritskej bazilike sv. Františka. Jeho prvým pôsobiskom bol kláštor a Farnosť sv. Michala Archanjela v Bratislave, kde sa po dvoch rokoch stal gvardiánom a farským administrátorom. V roku 2008 bol menovaný za gvardiána a farského administrátora v Spišskom Štvrtku, kde pôsobil do roku 2015, kedy ukončil svoje pôsobenie na Slovensku a bol poslaný do kláštora a Farnosti sv. Margarity Márie v Algonquin, Illlinois (USA). Počas jeho pôsobenia v Spišskom Štvrtku sa usiloval dbať o historické liturgické predmety. Boli zreštaurované všetky vzácne kalichy, cibória, monštrancie a kadidelnice v kostoloch v Spišskom Štvrtku, v Dravciach a v Dlhých Strážach. V roku 2010 začal zhromažďovať potrebnú dokumentáciu a organizovať prvé výskumy vedúce k reštaurovaniu stredovekej Kaplnky Nanebovzatia Panny Márie. V tomto období bola zreštaurovaná aj historická baroková kazateľnica v Dravciach.
2015 – 2019
55. Fr. Róbert Gajderus
2019 –
56. Fr. Jozef Sukeník
Pochádza z Markušoviec. V roku 2005 začal štúdia filozofie a teológie v diecéznom seminári v Spišskej Kapitule, ktoré v roku 2009 prerušil, pretože vstúpil do rehole minoritov. V rokoch 2009/2010 absolvoval noviciát v Kalwarii Paclawskiej v Poľsku. Magisterské štúdia dokončil v roku 2012 na Univerzite Komenského v Bratislave. Po nich absolvoval postgraduálne štúdium na Pontifikálnej fakulte sv. Bonaventúru v Ríme v odbore dogmatická kristológia. Po návrate na Slovensko v roku 2014 prijal kňazskú vysviacku a stal sa kaplánom v Bratislave - Karlovej Vsi. Na kustodiálnej kapitule v Brehove v auguste roku 2019 bol zvolený za 56. gvardiána kláštora v Spišskom Štvrtku a stal sa členom kustodiálnej rady, definitória.
