Medzi minoritmi pochovanými v Spišskom Štvrtku čaká na vzkriesenie aj páter Serafín Bošák, významný ľudový misionár, kazateľ, spisovateľ, autor viacerých ľudových katechizmov a knižiek, ktoré mali v minulosti veľký vplyv na duchovný život mnohých generácií našich predkov. Páter Serafín zomrel 19. apríla roku 1785. V týchto dňoch si teda pripomíname výročie jeho smrti.
Rodák z Oravy
Otec Serafín sa narodil 11. októbra roku 1713 do goralskej zemianskej rodiny v oravskej obci Podvlk. Tá sa po Druhej svetovej vojne ocitla už za poľskými hranicami. Základné vzdelanie získal v neďalekej Trstenej. Do školy chodil s Hugolínom Gavlovičom. Aj ten neskôr vstúpil do rehole františkánov (do vetvy observantov) a stal sa taktiež významným priekopníkom slovenskej literárnej tvorby. V roku 1831 vstúpil Serafín Bošák do rádu minoritov. Počiatočnú formáciu absolvoval v maďarskom Nyirbátore, neskôr študoval v Prešove. Za kňaza bol vysvätený v roku 1737. Po kňazskej vysviacke pokračoval v štúdiu a nadobudol pozoruhodné vzdelanie vo viacerých nielen teologických vedných odboroch. V reholi mu bola spočiatku zverená zodpovednosť za formáciu mladých rehoľníkov. Prednášal im filozofiu a morálnu teológiu. Po niekoľkých rokoch v službách, ktoré vyžadovali trvalú prítomnosť na jednom mieste, nastal v jeho živote zlom – začal putovať z miesta na miesto, stretávať sa s prostými ľuďmi a odovzdávať im základy viery, čestného života a kultúry – stal sa ľudovým misionárom.
Misijné dielo duchovnej obnovy
Obdobie reformácie, ktorá mala na našom území silnú ozvenu, zanechalo zvlášť roľnícke obyvateľstvo hornatých území a dedín opustené. Ľudia ostali na celé desaťročia bez starostlivosti kňazov, pričom žili vo veľmi biednom materiálnom i duchovnom stave. Pátrovi Serafínovi bol tento obraz známy z rodnej Oravy. Láska k dušiam ho pohla pripojiť sa k hnutiu, ktoré v dejinách Cirkvi nazývame rekatolizáciou či protireformáciou a ľudové misie boli jej najúčinnejším nástrojom.
Začiatky misionárskeho pôsobenia pátra Serafína boli skromné, improvizované a v istom zmysle pionierske. Mladý páter však vtiahol do svojej práce aj ďalších minoritov, ktorých pripravoval, organizoval a viedol. Ich centrom bol kláštor v Levoči, kde sa misionári uchyľovali na zimu, počas ktorej redagovali knihy a pripravovali sa na nasledujúcu sezónu. Pri levočskom kláštore existovala základina, čiže fond, z ktorého bola činnosť misionárov podporovaná. Činnosť minoristkých misionárov z Levoče sa týkala hlavne oblastí Oravy, Spiša a Magury. Napríklad v priebehu roka 1746 tak stihli uskutočniť osemnásť misií v menších alebo väčších obciach na Hornej Orave. Jedna misijná návšteva trvala obyčajne 14 dní. Po roku obec misionári navštívili opäť. Aby sa odovzdaná náuka v srdciach ľudí zakorenila, bratia medzi nimi šírili jednoduché a lacné knihy v predspisovnej slovenčine. Tie im pomáhali modliť sa v rodinách a získať i praktický návod ako žiť katolícku vieru. Miestnym, často menej vzdelaným kňazom, posielali misionári knihy s predlohami kázní v latinčine na jednotlivé liturgické sviatky roka, ktoré nadväzovali na odovzdanú výuku.
Dôležitým rokom pre plné rozvinutie misionárskych aktivít minoritov na severe Slovenska bol rok 1747, keď sa na rehoľného provinciála s prosbou o zorganizovanie vnútornej misie vo svojej diecéze obrátil sám ostrihomský arcibiskup. Takto sa páter Serafín Bošák stal zodpovedný za projekt rekatolizácie zvaný „Oravská a ostrihomská vnútrodiecézna misia“. V nasledujúcom roku táto misia získala apoštolské privilégia. Páter Serafín viedol dielo ako apoštolský prefekt až do roku 1774. Jeho horlivosť, ako aj kazateľské a organizačné schopnosti, boli mimoriadne účinné. Bez zveličovania sa dá tvrdiť, že je to zásluha otca Bošáka a jeho spolubratov, že ľud bývajúci na Orave môže byť dnes uznávaný za tradične katolícky.
Veľký spisovateľ
Osobitnú časť aktivít Serafína Bošáka predstavovala spisovateľská činnosť, ktorá bola doplnením a dôležitou pomocou v jeho misijnom diele. Do svojej smrti pripravil ešte mnoho kníh v slovenskom jazyku i v latinčine. Ich obsah tvorili predovšetkým kázne. Redagoval i náboženské spisy rôzneho druhu, ktoré slúžili pre rozvoj ľudovej nábožnosti. Vydával dokonca i spevníky. Medzi jeho publikáciami sa nájdu aj pozície z iných vedných odborov: z geografie či astronómie.
Popredné miesto medzi jeho knihami má však útla knižočka Hviedičky katolícke. Predstavuje vynikajúce a originálne typicky barokové dielo, ktoré formovalo ľudovú zbožnosť možno i našich rodinných predkov. Otec Bošák písal jednoduchým jasným jazykom a poučný obsah doplňoval vlastnoručnými ilustráciami. Dielo, ktoré nám zanechal, ho zaraďuje k najvýznamnejším uhorským rehoľníkom svojej doby, no ešte stále nie je dostatočne spracované a zdokumentované.
Záver života v Odoríne
Na sklonku života sa páter Serafín utiahol do spišskej dedinky Odorín, kde vypomáhal miestnemu kňazovi v jeho farnosti. Tam napokon aj zomrel. V čase smrti bol tak známym a obľúbeným kňazom, že sa o miesto jeho pochovania strhol spor s rôznymi roztržkami. Ten vyriešili rehoľní spolubratia tak, že rakvu s jeho telom odviezli tajne z Odorína v noci do Spišského Štvrtku. Pochovali ho v rehoľnej krypte Kostola sv. Ladislava.
spracoval br. Ján