Farizeji odišli a radili sa, ako by podchytili Ježiša v reči. Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“ Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Čo ma pokúšate, pokrytci?! Ukážte mi daňový peniaz!“ Oni mu podali denár. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Odpovedali mu: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ (Mt 22,15-21)
Práve v dňoch, keď u nás štátna moc rozhoduje aj o veciach bežného života, čítame v Cirkvi biblické texty, ktoré sa dotýkajú vzťahu medzi civilným a duchovným rozmerom našej skutočnosti. V prvom čítaní z knihy proroka Izaiáša (vznikla v 6. storočí pred Kristom) vraví Boh o cudzom kráľovi, o Peržanovi Kýrovi, že on je jeho „pomazaným“. Od mena Kýros odvodzujú židia slovo kristos. Trocha skôr v tej istej knihe nazýva Boh kráľa Kýra „môj pastier“. Boh si ho totiž vybral na vykonanie svojho zámeru – na oslobodenie Izraela zo zajatia v Babylone. Tým sa stal perzský vládca v Biblii predobrazom Krista s veľkým „K“ – definitívneho osloboditeľa Božieho ľudu.
Boh koná v dejinách aj skrze predstaviteľov civilnej vrchnosti a Cirkev učí, že ich zákonom a nariadeniam, pokiaľ nie sú výslovne nemorálne, sa treba podriadiť. Robil to i Pán Ježiš. Pilátovi povedal, že by nemal nad ním nijakú moc, ak by mu nebola daná z hora (Jn 19,11). Preto sa podrobil jeho rozhodnutiam, hoci aj nespravodlivým. Prijal dokonca od neho aj rozsudok smrti s istotou, že Boh má opraty dejín pevne vo svojich rukách, nech by sa dialo čokoľvek.
Pri úvahách nad tým, do akej miery sa podriaďovať viac či menej spravodlivým rozhodnutiam politikov, robíme často podobnú chybu ako Židia, ktorí v dnešnom evanjeliu diskutujú s Pánom Ježišom o povinnosti platiť daň. Zabúdame, že minca má dve strany. Zaoberáme sa tým, čo je alebo nie je cisárovo, čo mu patrí a nepatrí a čo tým pádom patrí alebo nepatrí nám. Ale Ježiš pripomína, že okrem obrazu cisára existuje aj obraz Boží a človek nie je len politickou ale aj duchovnou bytosťou.
Popri fungovaní v tomto svete, ktorý má svoje zákony, sme obyvateľmi Božieho kráľovstva, ktoré má tiež konkrétne požiadavky na náš život a naše správanie. Pamätajme v týchto dňoch i na svoju dušu a na to, čo potrebujeme pre svoj duchovný život. Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré, vraví sv. Pavol. Nech teda zvláštne dni ovplyvnené chorobou Covid-19 pomôžu očistiť Boží obraz na minci, ktorou sme my sami.