Zvonári z Liptovských Sliačov v priebehu septembra pracujú na oprave zvonov vo veži farského kostola v Spišskom Štvrtku. Už niekoľko rokov bolo totiž technické vybavenie našich zvonov zastarané a nevyhovujúce. Najmenší z nich nebol elektrifikovaný, preto sme jeho zvuk dosiaľ nepoznali. Najväčší zvon sa už nevládal rozhojdať. Prostredný mal uvoľnené srdce a hrozilo, že ho počas zvonenia stratí. Z príležitosti ich opravy sme pátrali po histórii týchto zaujímavých hudobných nástrojov v našej kostolnej veži.
foto. J. Sedlák
V čase stredoveku
Štvrtocká veža získala svoj impozantný charakter krajinnej dominanty až na začiatku 20. storočia. Pôvodne bola omnoho nižšia. Jej najstaršia stredoveká časť má veľmi hrubé kamenné múry, v ktorých sa nachádzajú úzke okienka, tzv. strielne. Mala tri zaklenuté murované podlažia a jedno podlažie s drevenou podlahou. Vychádzalo sa do nej po pravotočivom kamennom gotickom schodisku, ktorého vchod sa nachádza v lodi kostola pod chórom. V stredovekej veži sme mali tri zvony. Vieme to s istotou podľa dier, ktoré boli prebité v klenbách veže pre laná, ktorými boli zvony ťahané. Nevieme, dokedy naše najstaršie zvony slúžili. Mohli byť zničené pri niektorom z požiarov alebo počas útoku Tököliho vojakov na náš kostol pri povstaní v roku 1681.
Obdobie dvoch veží
Z archívov sa dozvedáme, že protestantskí a katolícki duchovní sa v 17. storočí pred príchodom minoritov pri zvonení striedali podľa dohodnutých pravidiel. Od roku 1668 spravovali už farnosť rehoľníci. Tí sa v priebehu 18. storočia postarali o veľkú obnovu kostola. Kronika kláštora z tohto obdobia svedčí, že na veži farského kostola boli dva zvony. Jeden bol veľký, vážil 1 700 kg. Slúžil aj na odbíjanie hodín. Bol údajne veľmi pekný a mal krásny ľúbezný zvuk. Na jednej strane mal vyobrazeného svätého kráľa Ladislava s nápisom: „Svätý Ladislav, patrón Spišského Štvrtku“. Na druhej strane toho istého zvona bol zobrazený ukrižovaný Kristus, pod ním bol nápis: „Za najdôstojnejšieho pátra Didaka Hanušovského, provinciálneho komisára uhorskej provincie.“ Tento zvon bol podľa kronikára uliaty zvonolejárskym majstrom Johannom Michaelom Schneiderom v Košiciach v roku 1696. Okrem neho bol v tej istej veži ešte jeden, ktorý vážil 300 kilogramov. Nebol však na ňom žiaden nápis. Oba boli podľa kronikára požehnané biskupom Jánom Jozefom de Camillis, apoštolským vikárom pre veriacich gréckokatolíckeho obradu v Uhorsku za čias gvardiána Ľudovíta Földessyho. Tretí maličký zvonček bol umiestnený v druhej menšej drevenej vežičke nad presbytériom kostola. Bol na ňom nápis: „Odlial ma Juraj Vierd v Prešove v roku 1648“.
Traja králi
Dnes máme na našej kostolnej veži tri zvony. Podľa nápisov na strednom, asi 300 kilogramovom zvone, ktorý je väčším bratom malého zvončeka vážiaceho zhruba 50 kilogramov, boli tieto dva zvony zasvätené sv. Štefanovi a Imrichovi uliate v budapeštianskej dielni majstra Františka Walsera. Bolo to v období, keď bol správcom farnosti Spišský Štvrtok páter Alfonza Gmitter. Letopočet na malom zvončeku hovorí, že vznikli len rok po ničivom požiari, v roku 1870.
Na veži je dnes aj tretí zvon, ktorý je zasvätený svätému kráľovi Ladislavovi. Je omnoho menšou náhradou za veľký barokový zvon Ladislav, ktorý sme stratili počas Prvej svetovej vojny. Veriaci začali hneď po jej skončení zbierať milodary, aby strateného Ladislava nahradili. V roku 1928 im nový zvon ulial majster Richard Herold z českého Chomútova. Tento Ladislav však nemá ani tretinu veľkosti svojho predchodcu. Váži okolo 500 kilogramov.
Naši traja králi, Ladislav, Štefan a Imrich, by mali začiatkom októbra opäť zvolávať veriacich na modlitbu, oplakávať mŕtvych a sprevádzať naše modlitby v čase živelných pohrôm a nebezpečenstiev. Majstrom z Liptovských Sliačov želáme, aby im práca dobre šla a aby sa im včas a dobre vydarila. Na videu pod článkom môžete nahliadnuť do ich zvonolejárskej dielne. Ak chcete obnovu našich zvonov podporiť finančne, môžte to urobiť poslaním milodaru na účet farnosti: IBAN: SK34 0900 0000 0001 0137 6904.