Nedeľná kázeň

Dnes je Nedeľa Dobrého pastiera. Tradične sa v tento deň modlíme za kňazov a za všetkých, ktorí sú povolaní do služby viesť Boží ľud.

Pápež Benedikt XVI. sa v jednom zo svojich posledných verejných prejavov priznal k tomu, akú veľkú neistotu a strach prežíval v momentoch, keď sa rozhodoval vzdať úradu pápeža. V hlave mu behali myšlienky o tom, či môže opustiť pápežský stolec, kto ho nahradí, ako ľudia príjmu jeho rozhodnutie a čo tento krok spôsobí... Rozhodujúcou myšlienkou jeho duchovného zápasu bolo to, čo vyjadril talianskym výrazom: “O io, o Dio…” Voľne preložené: “Buď ja, alebo Boh…” S vierou, že spasiteľom nie je on, ale ktosi iný, pokojne odišiel a zveril Cirkev do Ježišových rúk. Uvedomil si, že aj on, Joseph Ratzinger, je len ovečkou – malou, slabou a bezradnou.

Aj, my, vaši “duchoví pastieri” sme sa v čase epidémie museli vysporiadať s tým, že vo veľkej miere sme odstavení od svojej služby. Bojíme sa, ako naše stádočko zvládne neprítomnosť duchovenstva. Hľadáme spôsoby, ako vám byť blízko. Zároveň ale v týchto dňoch hľadáme a objavujeme vo svojom vnútri “srdce ovečky”, čiže vieru, ktorá nám dovolí úplne dôverovať pastierovi a biskupovi našich duší, o ktorom dnes hovorí Písmo.

V evanjelickej cirkvi sa Nedeľa Dobrého pastiera slávila už pred dvoma týždňami. Pri službách Božích vysielaných online hovoril jeden ich kazateľ o obraze, ktorý videl počas svojej cesty v Španielsku. Pri túre v horách bol svedkom, ako sa na lúke stretli dve stáda oviec. Pastieri prišli k sebe, pozdravili sa a dali sa do družného rozhovoru. Počas toho sa stáda prichádzajúce z dvoch strán spojili a ovečky sa medzi sebou premiešali. Pastor sledujúci toto divadlo zvedavo vyčkával, ako si ovečky, ktoré vyzerajú všetky rovnako, opäť rozdelia. Napokon sa pastieri rozlúčili a vybrali sa každý svojou cestou. Obaja zapískali a udreli o zem palicami, ktoré mali v rukách. Každá ovečka vtedy poslušne a bez váhania vykročila za svojím vlastným pastierom. Čo je dôležité, evanjelický pastor vyvodil z tohto príbehu hlboké ponaučenie. Povedal: “Vďaka tomuto zážitku som si uvedomil, že ovečky nie sú bytosti, ktoré pastier ženie. Sú to bytosti, ktoré ho nasledujú.”

Verím, že ak my, vaši duchovní pastieri, budeme nasledovať pravého pastiera a biskupa našich duší, pôjdete za Ježišom spolu s nami bez toho, aby sme vás zháňali a naháňali. V týchto dňoch, keď pre vás fyzicky môžeme urobiť málo, si aj my pokorne kladieme Benediktovu otázku: “Ja, alebo Boh…?” Prosím, modlite sa za nás, aby sme dôverovali viac Ježišovi, ako sebe a vo svojej službe sa spoliehali viac na neho a na jeho milosť, než na seba, na našu aktivitu a našu šikovnosť. Ak Pán Boh dá, po skončení tejto krízy stretnete vo vašich kostoloch dobrých pastierov, pokorných a úplne dôverujúcich Ježišovi, pastierov, ktorí sa sami dali viesť, preto sa s nimi nikdy nestratíte.

Ďakujeme za vaše obety a modlitby. Žehnáme vás a tešíme sa na vás! +